Ekonomika väčšiny európskych krajín sa zotavuje

Prieskum poskytuje prehľad o vývoji očakávaní ohľadom cien, ekonomiky a príjmov obyvateľstva medzi spotrebiteľmi v Rakúsku, Bulharsku, Českej republike, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Taliansku, Poľsku, Rumunsku, Španielsku a v Spojenom Kráľovstve. Týchto 11 krajín predstavuje spolu takmer 80% celkovej populácie 27 členských štátov EÚ.

Hospodárska recesia v Európe sa zrejme odrazila od dna a ekonomika väčšiny európskych krajín sa zotavuje z najhoršej krízy po druhej svetovej vojne. V mnohých krajinách sa hospodárske čísla po prvýkrát vrátili k mierne rastovému trendu od prvého kvartálu tohto roka. Dôsledky finančnej a hospodárskej krízy však rozhodne nie sú prekonané. Mnohí spotrebitelia sú ešte stále neistí a nie sú presvedčení o tom, že rast ich domácej ekonomiky bude trvalejšieho charakteru. Niektoré krajiny ešte stále čelia problémom, ktoré vznikli na základe finančnej a hospodárskej krízy a jej dopadov – najviditeľnejším príkladom je Grécko. Neistota následkom vývoja situácie na Peloponéze a tiež v Írsku a Portugalsku ovplyvňuje úroveň spotrebiteľskej dôvery obyvateľstva v hospodársky rozvoj ich vlastnej krajiny.

Druhým zásadným problémom Európanov je inflácia. Napríklad Bulharsko očakáva do konca tohto roka všeobecný nárast cien medzi 5 a 6%. Európanov trápia predovšetkým rastúce ceny potravín a palív.

Hospodárske očakávania: vládna kríza znepokojuje českých spotrebiteľov

Zdá sa, že takmer vo všetkých krajinách, ktoré sa zúčastnili prieskumu sa ekonomika odrazila od dna. Vo všeobecnosti sa ekonomické očakávania v druhom kvartáli zvýšili, alebo prinajmenšom zostali na úrovni nameranej v marci tohto roka. Mnohí spotrebitelia dúfajú, že ich krajina dokáže prekonať krízu v strednodobom horizonte. Výnimkou sú Rakúsko (kde tento indikátor klesá už od začiatku roka) a Česká republika. Nemecko je aj naďalej motorom európskeho rastu: indikátor je tu v súčasnosti na úrovni 50,3 bodu.

Indikátor tiež zaznamenal mimoriadne silný nárast v Španielsku, Spojenom kráľovstve, Francúzsku a v Poľsku. Rumunsko sa teší z prudkého rastu indikátora spotrebiteľskej dôvery už celých posledných 12 mesiacov: indikátor súvisle rastie z úrovne -71 bodov v júni 2010 na súčasnú úroveň -26,2 bodu. Napriek rastu vo výške 1,9% pre tento rok majú v súčasnosti českí spotrebitelia stále nízku dôveru vo vlastnú ekonomiku. To sa odráža v hospodárskych očakávaniach obyvateľstva, ktoré sú na najnižšej úrovni (48,1 bodu) od začiatku roka 2006, keď sa meranie začalo zaznamenávať. Hlavné dôvody tejto neistoty sú vnútropolitické faktory: Česká vláda prechádza krízou a občania sa obávajú, že ohlasované reformy, predovšetkým dôchodková reforma, nebudú implementované načas a že nezamestnanosť má podľa predpokladu v druhej polovici roka stúpať. Spolu s pokračujúcim nárastom cien potravín a energie tieto vyhliadky spôsobujú, že Česi vnímajú budúcnosť národného hospodárstva pre najbližšie mesiace skôr pesimisticky. V Rakúsku poklesol v druhom kvartáli indikátor o takmer 10 bodov na súčasnú úroveň 21 bodov. Pokračujúce diskusie o európskej finančnej kríze a mnohomilónovom záchrannom balíku pre Grécko priniesli dopad na spotrebiteľov. Podobne ako Česi, aj Rakúšania sa obávajú, že ich hospodárstvo si to odnesie viac ako iné krajiny EÚ 27. 

Hospodárske očakávania v Grécku sú pravdepodobne na krátko stabilizované a v druhom štvrťroku sa vyvíjali rovnomerne, hoci ich úroveň je stále nesmierne nízka - indikátor je v súčasnosti na úrovni -54,7 bodu. Na druhej strane úsporné opatrenia implementované gréckou vládou – podmienka pre prijímanie pomoci od EÚ – znamenajú, že obyvatelia krajiny musia čeliť ešte väčším rozpočtovým škrtom, čo bude mať druhotný efekt na hospodárstvo krajiny, ktorú sužujú hlasné protesty veľkej časti obyvateľov. Je nesmierne dôležité, aby grécka vláda zahrnula do úsporných opatrení aj obyvateľov s vysokými príjmami a ekonomickú elitu a aby sa jej konečne podarilo obmedziť bujnejúcu čiernu a šedú ekonomiku. V opačnom prípade budú snahy o rozpočtovú konsolidáciu neúspešné a obyvateľstvo ich nebude akceptovať.

Očakávania ohľadom cien: Britské obyvateľstvo dúfa v pokles inflácie

V mnohých krajinách, ktoré sa zúčastnili prieskumu, dosiahli očakávania spotrebiteľov ohľadom vývoja cien svoj vrchol a v druhom štvrťroku poklesli. Taliansko v súčasnosti zaznamenáva najnižšiu úroveň (18,4 bodu). Hoci je indikátor vo Francúzsku stále veľmi vysoký (32 bodov), situácia v krajine sa značne uvoľnila: v apríli bol ešte na úrovni 49 bodov. Aj v Rakúsku sú očakávania z vývoja cien pesimistické (30,6 bodu). Indikátor sa zvýšil v Spojenom kráľovstve, Česku aj v Grécku.

V Spojenom kráľovstve poklesli očakávanie spotrebiteľov medzi marcom (17,3 bodov) a májom (-1,9 bodov) o viac než 19 bodov. Na druhej strane inflácia zostáva na úrovni cca 4,5% a poháňa ju hlavne vývoj cien potravín a palív. Po podstatnom náraste v posledných mesiacoch sa zdá, že spotrebitelia očakávajú zvrat v trende vývoja cien. Úsporný balík britskej vlády, relatívne vysoká nezamestnanosť a široko rozšírené zmrazovanie platov by tiež mohli prispieť k zníženiu inflácie. Ak majú spotrebitelia vo vreckách menej peňazí, obchodníci nemôžu posúvať problém prostredníctvom zvyšovania cien tovarov na svojich zákazníkov. Výsledkom vývoja je vyššia pravdepodobnosť zastavenia roztáčania cenovej špirály v strednodobom horizonte.

V Grécku je vývoj inflačných očakávaní nehomogénny. Od apríla do mája indikátor poklesol o 15,2 bodu na -17,6 bodu. Avšak v júni sa očakávania rastu cien prudko zvýšili a v súčasnosti dosahujú 8,7 bodu. Diskusie o zvyšovaní daní ako súčasti nového balíčka úsporných opatrení majú, zdá sa, dopad aj v tejto oblasti. Napríklad DPH na rôzne produkty a služby ako napríklad nápoje a jedlo v reštauráciách sa zvýšila z 11% na 23%, čo má priamy dopad na každodenný život Grékov. Ísť si posedieť do reštaurácie s rodinou, či priateľmi je integrálnou súčasťou života tejto stredomorskej krajiny. Spotrebitelia teda vnímajú dopad v tejto oblasti mimoriadne citlivo. Okrem toho sa má zvyšovať spotrebná daň z tabaku aj pri lacnejších značkách cigariet.  

Očakávania príjmov: znaky ozdravenia v Španielsku

Očakávania v súvislosti s príjmami obyvateľstva sa v druhom štvrťroku 2011 tiež zvyšovali. Indikátor rástol v Nemecku, Španielsku, Rakúsku, Rumunsku a v Poľsku a v niektorých prípadoch bol tento nárast významný. Na úrovni 44,6 bodu má Nemecko aj naďalej najvyššiu úroveň indikátora očakávaných príjmov obyvateľstva. Ten sa stabilizoval (hoci na nízkej úrovni) v Bulharsku a Českej republike, kým vo Francúzsku klesol v júni na rekordne nízku hladinu 41,9 bodu. Iba Gréci sú pesimistickejší, čo sa týka očakávaných príjmov v najbližšom období: hodnota indikátora bola v júni v Grécku na úrovni 58,6 bodu. Drastické opatrenia v súvislosti s druhým úsporných balíkom, vrátane zvyšovania daní, škrtov v dávkach a znižovania platov vo verejnom sektore majú na grécke obyvateľstvo zásadný dopad.

Španieli sa domnievajú, že v ich krajine bude nasledovať postupné hospodárske ozdravenie a následne predpokladajú zlepšenie ich finančnej situácie. Hoci je nezamestnanosť v Španielsku stále nad úrovňou 21%, vo všetkých sektoroch ekonomiky mierne poklesla. To sa dá predovšetkým pripísať efektu cestovného ruchu: v súčasnosti krajina opäť raz zaznamenáva vyšší dopyt po sezónnej práci v rámci turizmu a to má prirodzene priamy dopad na kúpnu silu sezónnych pracovníkov v sektore cestovného ruchu. Úpadok počtu vycestovaní do severnej Afriky tiež priniesol výhody španielskemu turizmu. Na druhej strane však nie je vidieť žiadne zásadné celkové zlepšenia na pracovnom trhu, čo predstavuje zásadnú podmienku zlepšenia spotrebiteľských nálad Španielov.

V Poľsku klesol v apríli indikátor na historické minimum na úrovni 47,5 bodu. Odvtedy sa úroveň korigovala na súčasných 27,4 bodu. Poľská ekonomika sa dokázala z hospodárskej krízy zotaviť veľmi úspešne a v minulom roku zaznamenala rast na úrovni 3,8%. V prvom štvrťroku 2011 sa HDP Poľska zvýšil o 4,5% a Poliaci dúfajú, že sa tento nárast v najbližších mesiacoch odrazí na zvyšovaní platov. Hoci nezamestnanosť je aj naďalej relatívne vysoká na úrovni cca 13%, viac než štvorpercentný nárast zamestnanosti v prvých troch mesiacoch roka naznačuje postupný obrat.

Ochota k spotrebe: rastúce ceny sa stávajú v Bulharsku vážnym problémom

Postupne sa zlepšujúca ekonomická situácia a očakávanie návratu k vysokým príjmom majú dopad na ochotu obyvateľstva k spotrebe. Zdá sa, že indikátor sa vo väčšine krajín odrazil od dna a stúpa, prípadne je stabilizovaný. Nemecko v tejto oblasti opäť zaznamenáva najvyššie skóre na úrovni 35,1 bodu, kým Grécko je na opačnom konci tabuľky s 41,8 bodu, tesne nasledované Spojeným kráľovstvom s 41,5 bodu.

V Bulharsku v druhom štvrťroku indikátor očakávania príjmov klesal ďalej, hoci nie tak prudko ako v minulosti. Od marca klesol o takmer 6 bodov a v súčasnosti je na úrovni 3,1 bodu, čo je najnižšia hodnota od februára 2005. Inflácia na úrovni takmer 6% by potenciálne mohla v strednodobom hľadisku predstavovať pre Bulharsko vážny problém – nie len pre politickú stabilitu krajiny, ale aj pre vyhliadky na trvalejší ekonomický rast. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že disponibilné príjmy Bulharov sotva pokrývajú štandardné životné náklady a že sa to v najbližšej budúcnosti pravdepodobne nezmení kvôli vysokej úrovni inflácie, spotrebitelia nepovažujú túto dobu za vhodnú na väčšie nákupy mimo tých najzákladnejších. Musia sa v prvom rade koncentrovať na konsolidáciu rozpočtov svojich domácností. Po diskusiách v Grécku ohľadom ďalšieho kola úsporných opatrení vrátane zvyšovania daní a odvodov ochota k nákupom poklesla o 13,7 bodu na súčasnú úroveň 41,8 bodu.